Kniha Tobiáš   −   Tob 3, 1-11a. 16-17a

S rozžialenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť: „Pane, ty si spravodlivý a spravodlivé sú všetky tvoje skutky. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda; ty súdiš svet.
A teraz, Pane, spomeň si na mňa; zhliadni na mňa a netrestaj ma za moje hriechy a za moju nedbalosť ani za hriechy a nedbalosť mojich rodičov, ktorými sa previnili proti tebe.
Lebo sme neposlúchali tvoje prikázania, a preto si nás vydal napospas, do zajatia a na smrť, na posmech, na reči a potupu u všetkých národov, medzi ktoré si nás rozmetal.
Aj teraz sú správne všetky tvoje rozhodnutia, keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich rodičov, lebo sme nekonali podľa tvojich prikázaní a nekráčali sme pred tebou úprimne.
Preto teraz urob so mnou, ako sa ti páči, a rozkáž odňať môjho ducha, aby som mohol odísť z povrchu zeme a obrátiť sa na prach. Smrť je pre mňa lepšia než život, lebo som počul nepravdivé výčitky a je mi veľmi smutno. Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň; prepusť ma na večné miesto a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane, lebo je lepšie pre mňa zomrieť ako skusovať takúto tieseň v svojom živote a počúvať také výčitky.“
V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky, lebo bola vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie. Prečo nás biješ? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!“
V ten deň bolo dievča veľmi smutné a plakalo. Vyšlo do hornej izby svojho otca a chcelo sa obesiť.
Potom sa zamyslelo a povedalo si: „To by potupovali otca a hovorili by: ‚Mal si jedinú, milovanú dcéru a ona sa ti z nešťastia obesila.‘ A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už v tomto živote počúvať výčitky.“
V tom čase sa s rukami vystretými k obloku vrúcne modlila: „Zvelebený si, Pane, Bože milosrdný, a zvelebené je tvoje sväté a úctyhodné meno naveky.“
V tom istom čase bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou a bol poslaný anjel Rafael uzdraviť oboch: Tobimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Sáru, Raguelovu dcéru, dať za ženu Tobiho synovi Tobiášovi a sputnať zloducha Asmodeja, lebo patrila Tobiášovi, a nie tamtým všetkým, čo si ju chceli vziať za ženu. V tú istú chvíľu sa Tobi vrátil do svojho domu a Sára, Raguelova dcéra, zostúpila z hornej izby.

Kniha žalmov   −   Ž 25, 2-3. 4-5b. 6+7bc. 8-9

Refrén: K tebe, Pane, dvíham svoju dušu.
Tebe dôverujem, Bože môj: nech nie som zahanbený *
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. *
Ale nech sú zahanbení tí,
čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.    R.
Ukáž mi, Pane, svoje cesty *
a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma, *
lebo ty si Boh, moja spása.    R.
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie *
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, *
veď si, Pane, dobrotivý.    R.
Pán je dobrý a spravodlivý: *
ukazuje cestu hriešnikom.
Pokorných vedie k správnemu konaniu *
a tichých poúča o svojich cestách.    R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 12, 18-27

Aleluja, aleluja, aleluja.
Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán; kto verí vo mňa neumrie naveky.

Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých

Ježišovi prišli saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“
Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba‘? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“