Skutky apoštolov − Sk 14, 5-18

Keď sa v Ikóniu pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať Pavla a Barnabáša a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium.
V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil.
Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč.
A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“
Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali.

Kniha žalmov − Ž 115, 1-2. 3-4. 15-16

Refrén: Nie nás, Pane, osláv, ale svoje meno. alebo Aleluja.
Nie nás, Pane, nie nás, †
ale svoje meno osláv *
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
Prečo majú hovoriť pohania: *
„Kdeže je ten ich Boh?“    R.
Veď náš Boh je v nebi *
a stvoril všetko, čo chcel.
Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, *
sú dielom ľudských rúk.    R.
Nech vás požehnáva Pán, *
ktorý stvoril nebo i zem.
Nebesia si Pán vyhradil pre seba, *
ale zem dal synom človeka.    R.

Evanjelium podľa Jána − Jn 14, 21-26

Aleluja, aleluja, aleluja.
Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.

Tešiteľ, ktorého pošle Otec, naučí vás všetko

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“
Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“