Kniha Jozue − Joz 24, 14-29

Jozue prehovoril k ľudu: „Teraz sa bojte Pána a slúžte mu verne a úprimne. Odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii a v Egypte, a slúžte Pánovi.
Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“
Ľud odpovedal: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. Veď Pán je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z egyptskej krajiny, z domu otroctva. On robil pred našimi očami veľké znamenia a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. Pán vypudil všetky národy i Amorejčanov, obyvateľov krajiny, do ktorej sme vošli. Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“
Ale Jozue odvetil ľudu: „Nebudete môcť slúžiť Pánovi. Veď on je Boh svätý, Boh žiarlivý. On vám neprepáči zločiny a hriechy. Ak opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, on sa odvráti, pokorí vás a zničí, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia.“
Ľud však odvetil Jozuovi: „Nie, budeme slúžiť Pánovi.“ Na to Jozue povedal ľudu: „Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili.“ Odpovedali mu: „Áno, sme.“ „Potom odstráňte cudzích bohov spomedzi seba,“ povedal, „a nakloňte svoje srdce k Pánovi, Bohu Izraela.“ A ľud Jozuovi odpovedal: „Budeme slúžiť Pánovi, nášmu Bohu. Budeme zachovávať jeho príkazy.“
V ten deň Jozue uzavrel zmluvu s ľudom a dal mu v Sicheme príkazy a ustanovenia a tieto slová zapísal do knihy Božieho zákona.
Vzal veľký kameň a postavil ho tam pod dub, ktorý bol pri Pánovej svätyni. Potom povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedčiť proti vám, lebo počul všetky Pánove slová, ktoré hovoril medzi nami, aby ste ich niekedy nemohli poprieť a neklamali Pána, svojho Boha.“ Potom ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu.
A Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesať rokov.

Kniha žalmov − Ž 16, 1-2a+5. 7-8. 11

Refrén: Ty, Pane, si moje jediné dobro.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. *
Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud. R.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; *
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. R.
Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 19, 13-15

Aleluja, aleluja, aleluja.
Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.

Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo

Ježišovi priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“
Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.