Kniha Sudcov − Sdc 9, 6-15

Zhromaždili sa všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál v Sicheme, ustanovili za kráľa Abimelecha.
Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal: „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás.
Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou.
Povedali olive: ‚Kraľuj nad nami.‘ Ona odvetila: ‚Mám vari zanechať svoj olej, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a ísť sa vynášať nad stromy?‘
Potom stromy povedali figovníku: ‚Poď ty a kraľuj nad nami.‘ Ale figovník im povedal: ‚Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať nad ostatné stromy?‘
Povedali teda stromy viniču: ‚Poď a kraľuj nad nami.‘ On odvetil: ‚Vari môžem zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohov i ľudí, a vynášať sa nad ostatné stromy?‘
Povedali všetky stromy bodliaku: ‚Poď a ty kraľuj nad nami.‘ On im odpovedal: ‚Ak ma naozaj chcete za kráľa, poďte a odpočiňte si v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre!‘“

Kniha žalmov − Ž 21, 2-3. 4-5. 6-7

Refrén: Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje.
Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje *
a veľmi sa teší z tvojej spásy.
Vyplnil si túžbu jeho srdca *
a prosbu jeho perí si neodmietol. R.
Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, *
na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.
Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, *
život dlhý, navždy, naveky. R.
Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, *
ozdobuješ ho velebou a nádherou.
Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, *
blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 20, 1-16

Aleluja, aleluja, aleluja.
Živé je Božie slovo a účinné, rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.

Preto na mňa zazeráš, že som dobrý?

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.
Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘
Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.
Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘
Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘
Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“