Kniha Genezis − Gn 11, 1-9

Na celej zemi bol jeden jazyk a rovnaká reč.
Keď sa ľudia pohli z východu, našli rovinu v krajine Sennaar a usadili sa na nej.
Povedali si: „Poďte, narobíme tehál a vypálime ich v ohni.“ Tehlu používali namiesto kameňa a namiesto malty asfalt.
Potom povedali: „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba. A urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej zemi.“
Pán však zostúpil, aby sa podíval na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia, a povedal: „Hľa, sú jeden národ a všetci hovoria jedným jazykom. Toto je začiatok ich činov a už im nebude ťažko urobiť, čo si zaumienili. Poďte, zostúpime a pomätieme tam ich reč, aby nik nerozumel reči druhého.“ Tak ich Pán odtiaľ rozptýlil po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto sa ono volá Bábel. Lebo tam bola pomätená reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.

Kniha žalmov − Ž 104, 1-2a. 24+35c. 27-28. 29b-30

Refrén: Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme. alebo Aleluja.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi. R.
Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. R.
Odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
a obnovuješ tvárnosť zeme. R.

List Rimanom − Rim 8, 22-27

Bratia, vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.
Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.

Evanjelium podľa Jána − Jn 7, 37-39

Aleluja, aleluja, aleluja.
Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nás oheň svojej lásky.

Potečú prúdy živej vody

V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“
To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.