Utorok po 2. veľkonočnej nedeli

Skutky apoštolov – Sk 4, 32-37

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

Žalm – Ž 93, 1ab. 1c-2. 5

R: Pán kraľuje, velebou sa zaodel.|Aleluja.

Pán kraľuje, velebou sa zaodel; *

zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. R.

Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. *

Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov. R.

Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; *

tvojmu domu, Pane,

patrí posvätná úcta po všetky časy. R.

Evanjelium podľa Jána – Jn 3, 7b-15

Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“

Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo.

Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?

Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

Alelujový verš: Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.