Kniha proroka Ezechiela – Ez 47, 1-9. 12

Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ – na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie – a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany.

Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť.

A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“

Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.

Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

Žalm – Ž 46, 2-3. 5-6. 8-9b

R: S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Pán, náš Boh.

Boh je naše útočište a sila *

aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *

a vrchy na dno morské padali. R.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *

posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *

už od úsvitu mu Boh pomáha. R.

S nami je Pán zástupov, *

naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, *

aké úžasné veci vykonal na zemi. R.

Evanjelium podľa Jána – Jn 5, 1-3. 5-16

Alelujový verš: Bože, stvor vo mne srdce čisté; navráť mi radosť z tvojej spásy.

Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.

V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.

Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“

Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“

Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“

Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“

Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?‘“

Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.

Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“

A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.

Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.