evanjelium podľa matúša22
- 1A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal:
- 2Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.
- 3A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť.
- 4Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!
- 5Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,
- 6a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.
- 7A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.
- 8Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni.
- 9Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu.
- 10A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.
- 11Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,
- 12a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.
- 13Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.
- 14Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.
- 15Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči.
- 16A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí;
- 17povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie?
- 18Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?
- 19Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár.
- 20A povedal im: Čí je tento obraz a nápis?
- 21A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.
- 22A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.
- 23Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho
- 24a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno.
- 25Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.
- 26Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho.
- 27A naposledy po všetkých zomrela aj žena.
- 28Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali?
- 29A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej;
- 30lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi.
- 31A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal:
- 32Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.
- 33A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením.
- 34Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna,
- 35a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal:
- 36Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?
- 37A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
- 38To je to veľké a prvé prikázanie.
- 39A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!
- 40Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.
- 41A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš
- 42a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov.
- 43A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:
- 44Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.
- 45Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom?
- 46A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.