Prvá kniha kráľov − 1 Kr 17, 10-16

Prorok Eliáš vstal a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi v džbáne trochu vody na pitie.“ Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, aj kúsok chleba!“
Ona odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“
Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom.
Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‚Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem.‘“
Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš.
A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.

Kniha žalmov − Ž 146, 6c-7. 8-9a. 9b-10

Refrén: Chváľ, duša moja, Pána. alebo Aleluja.
Pán zachováva vernosť naveky, *
utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb. *
Pán vyslobodzuje väzňov, R.
Pán otvára oči slepým, *
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých. *
Pán ochraňuje cudzincov, R.
ujíma sa siroty a vdovy, *
ale hatí cesty hriešnikov.
Pán bude kraľovať naveky; *
tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie. R.

List Hebrejom − Hebr 9, 24-28

Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech.
A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

Evanjelium podľa Marka − Mk 12, 41-44

Aleluja, aleluja, aleluja.
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.
Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“