Kniha Genezis – Gn 28, 10-22a

Jakub videl rebrík postavený na zemi, anjelov, ako po ňom vystupujú a zostupujú, a Pána, ako hovorí

Jakub odišiel z Bersaby a putoval do Charranu. Keď došiel na isté miesto a rozhodol sa tam po západe slnka prenocovať, vzal jeden z kameňov, čo tam ležali, položil si ho pod hlavu a zaspal na tom mieste.

Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba, videl Božích anjelov, ako po ňom vystupujú a zostupujú, a Pána, ako sa opiera o rebrík a hovorí mu: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako prachu na zemi; rozšíriš sa na západ a na východ, na sever a na juh; v tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme.

Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny; neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“

Keď sa Jakub prebudil zo sna, povedal: „Skutočne, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel.“ A s chvením hovoril: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a brána do neba.“ Keď Jakub ráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, postavil ho ako pamätný stĺp a vylial naň olej. A toto miesto nazval Betel. Predtým sa mesto volalo Luza.

A Jakub urobil sľub: „Ak bude Boh so mnou, ak ma bude chrániť na ceste, po ktorej idem, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na zaodiatie, keď sa šťastne vrátim do domu svojho otca, Pán bude mojím Bohom a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom.“

Žalm – Ž 91, 1-2. 3-4b. 14-15b

R: V tebe mám dôveru, Pane, Bože môj.

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva *

a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; *

v tebe mám dôveru, Bože môj.“ R.

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov *

a zo zhubného moru.

Svojimi krídlami ťa zacloní *

a uchýliš sa pod jeho perute. R.

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, *

ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším *

a budem pri ňom v súžení. R.

Evanjelium podľa Matúša – Mt 9, 18-26

Alelujový verš: Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; poď a ožije

Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“

Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.

Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.