Kniha Genezis – Gn 27, 1-5. 15-29
Jakub podviedol brata a vzal mu požehnanie
Izák zostarel a oči mu tak zoslabli, že nevidel. Zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj.“ On odvetil: „Tu som.“
Otec mu povedal: „Vidíš, už som starý a neviem, kedy zomriem. Vezmi si zbraň, tulec a luk, a vyjdi na pole. Keď niečo ulovíš, priprav mi z toho pokrm, veď vieš, aký mám rád, a prines mi ho. Zajem si a požehnám ťa prv, ako zomriem.“
Ale Rebeka počula, čo Izák hovoril svojmu synovi Ezauovi. Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol, a Rebeka obliekla Jakuba do najlepších Ezauových šiat, čo mala v dome pri ruke, a kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi Jakubovi do rúk chutné jedlo a chlieb, čo pripravila.
On išiel k otcovi a povedal: „Otče môj.“
Ten odvetil: „Počúvam. Kto si, syn môj?“
A Jakub povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Poď, sadni si, jedz, čo som ulovil, a požehnaj ma.“
Ale Izák sa opýtal svojho syna: „Ako si mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Pán, tvoj Boh, chcel, aby som na to natrafil.“
Izák povedal Jakubovi: „Pristúp bližšie, nech sa ťa dotknem, syn môj, a zistím, či si ty môj syn Ezau alebo nie.“ On pristúpil k otcovi a keď ho Izák ohmatal, povedal: „Hlas, hlas je síce Jakubov, ale ruky, ruky sú Ezauove.“
Nepoznal ho, lebo mal ruky chlpaté ako jeho starší syn. Preto ho požehnal. A znova sa ho spýtal: „Naozaj si to ty, môj syn Ezau?“ on odpovedal: „Áno, ja som to.“
Izák povedal: „Prines mi to. Budem jesť z tvojho úlovku, syn môj, a požehnám ťa.“ Podal mu to a on jedol. A podal mu aj víno. Jeho otec Izák si upil a povedal mu: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“
Podišiel k nemu a pobozkal ho. Izák zacítil vôňu jeho šiat a žehnal ho, hovoriac: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa úrodného poľa, ktoré požehnal Pán.
Nech ti Boh dá nebeskú rosu, žírnosť zeme a hojnosť zrna i muštu.
Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi a nech sa pred tebou skláňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa bude preklínať, a požehnaný, kto ťa bude žehnať.“
Žalm – Ž 135, 1-2. 3-4. 5-6
R: Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý.|Aleluja.
Chváľte meno Pánovo, *
chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom *
a na nádvoriach domu nášho Boha. R.
Chváľte pána, lebo Pán je dobrý; *
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba, *
Izraela za svoje vlastníctvo. R.
Ja viem, že Pán je veľký, *
že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce, †
urobí na nebi i na zemi, *
v mori a vo všetkých priepastiach. R.
Evanjelium podľa Matúša – Mt 9, 14-17
Alelujový verš: Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi?
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“
Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.
Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.
Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“