Kniha Genezis – Gn 22, 1-19

Obeta nášho patriarchu Abraháma

Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“

Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil.

Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“

Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž.

Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu povedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.

Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.

Ale v tom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“

Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará;“ a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“

Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.

Žalm – Ž 116, 1-2. 3-4. 5-6. 8-9

R: Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich.|Aleluja.

Milujem Pána, lebo vypočul *

môj prosebný hlas,

lebo svoj sluch naklonil ku mne, *

kedykoľvek som ho vzýval. R.

Keď ma omotali povrazy smrti *

a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,

keď som sa ocitol v súžení a trápení, †

vzýval som meno Pánovo: *

„Pane, zachráň môj život!“ R.

Milostivý a spravodlivý je Pán, *

náš Boh sa zľutúva.

Pán ochraňuje maličkých; *

pomohol mi, keď som bol v biede. R.

Lebo môj život zachránil od smrti, †

moje oči od sĺz *

a moje nohy pred pádom.

Pred tvárou Pána budem kráčať *

v krajine žijúcich. R.

Evanjelium podľa Matúša – Mt 9, 1-8

Alelujový verš: V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal slovo zmierenia.

Oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom

Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“

Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď‘?

Ale aby ste vedeli, že syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“

A on vstal a odišiel domov.

Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.