evanjelium podľa lukáša20
- 1A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími
- 2a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?
- 3A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:
- 4Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?
- 5A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?
- 6A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.
- 7Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.
- 8A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.
- 9A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.
- 10A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.
- 11A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.
- 12Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.
- 13Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.
- 14Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.
- 15A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?
- 16Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!
- 17Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?
- 18Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.
- 19A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.
- 20A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.
- 21A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;
- 22či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?
- 23Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?
- 24Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.
- 25A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.
- 26A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.
- 27A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:
- 28Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.
- 29Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,
- 30a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.
- 31I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.
- 32Naposledy po všetkých zomrela i žena.
- 33Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.
- 34A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;
- 35ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,
- 36lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.
- 37A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.
- 38Nuž a Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.
- 39Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.
- 40A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.
- 41A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?
- 42Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
- 43dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!
- 44Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?
- 45A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
- 46Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;
- 47ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.