evanjelium podľa lukáša24
- 1No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy.
- 2A našly kameň odvalený od hrobu.
- 3A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša.
- 4A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk.
- 5A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
- 6Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei,
- 7keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych.
- 8Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová.
- 9A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným.
- 10A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom.
- 11Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám.
- 12A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo.
- 13A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus.
- 14A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo.
- 15A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi.
- 16Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali.
- 17A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní?
- 18A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni?
- 19A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom,
- 20a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.
- 21A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo.
- 22Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom,
- 23ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije.
- 24Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli.
- 25A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci!
- 26Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy?
- 27A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom.
- 28A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej.
- 29Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi.
- 30A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im.
- 31A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich.
- 32Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma?
- 33A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi,
- 34ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi.
- 35A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba.
- 36A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám!
- 37Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha.
- 38A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci?
- 39Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám.
- 40A to povediac ukázal im ruky a nohy.
- 41A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie?
- 42A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta.
- 43A vzal a pojedol pred nimi.
- 44A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.
- 45Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam.
- 46A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa,
- 47a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema.
- 48A vy ste toho svedkami.
- 49A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.
- 50Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie.
- 51A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.
- 52A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.
- 53A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.