kniha jób3
- 1Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
- 2A tak odpovedal Job a riekol:
- 3Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
- 4Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Boh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
- 5nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
- 6Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
- 7Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
- 8Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
- 9Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
- 10pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
- 11Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
- 12Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
- 13Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
- 14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
- 15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
- 16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
- 17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
- 18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
- 19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
- 20Načo dáva Boh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
- 21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
- 22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
- 23Načo to dáva Boh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Boh ohradil plotom z tŕnia?
- 24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
- 25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
- 26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.